Iba som pochopil, že dokážem stráviť rovnaký počet hodín red alertom, need for speed underground-om a podobne. Nehanbím sa za to, ale ani sa tým nikde nechválim (dnes už človek naozaj nikdy nevie čo môže a čo nemôže povedať). Väčšinou ale posedím hodinku a vypnem to, rovnako ako keď čítam knihu.
Takže si myslím že som v pohode. Aspoň zatiaľ sa ma to nejako nedotýka a nikto sa preto na mňa nepozerá ako na zjav. Mám to ako pridruženú zábavu a relax.